PLONTAR – ošetrenie osiva

Ošetrenie osiva stimulátorom PLONTAR na princípe prekurzoru auxínu

Jedná sa o veľmi účelné a lacné ošetrenie spoločne spolu s „klasickým“ moridlom, popr. o následné premorenie už namoreného osiva.

Naprieč spektrom plodín prínosy uvedeného morenia charakterizuje:

• vplyv na rovnomernosť a rýchlosť vzchádzania
• výrazne lepšie zakorenenie, zvýšenie výkonu koreňovej sústavy
• zvýšenie podielu sušiny v koreňoch i nadzemnej časti rastlín
• zvýšenie hladiny živín v rastline
• priamy dôsledok bohatšieho koreňového systému
• posilnenie nadzemnej časti rastlín
• lepšia odolnosť voči herbicídnemu ošetreniu (mak)
• vyššia odolnosť voči stresom (vrátane vyššej tolerancie voči agrotechnickým prehreškom
• predsejbová príprava pôdy, sejba, hnojenie…)

Oziminy

Vplyv ošetrenia osiva PLONTARom na koreňovú sústavu ozimných plodín v sezóne 2010:

	OZIMNÁ PŠENICA korene (10 rastlín)		OZIMNÁ REPKA korene (10 rastlín)
	(g)	(%)	(g)	(%)
K: morenie	15,9	100,0	28,9	100,0
PLONTAR + morenie	21,5	135,22	50,5	174,74

Zdroj: ZS Kluky, Ing. Tomáš Fiala, 2010; ČZU, Ing. David Bečka, 2010

Obecné princípy pôsobenia auxínového stimulátoru aplikovaného na osivo vyplývajú z pokusov v ozimnej pšenici, v ostatných plodinách platí v podstate analogicky.

Pšenica ozimná

Tab. 1: ZS v Klukách (Písek) 2009/10

	korene (10 rastlín)		nadzemná hmota (10 rastlín)		Rastové fázy		Ø stebla prod. odnoží (mm)	výnos
	(g)	(%)	(g)	(%)	prevládajúce	min.		t / ha
Raxil 060 FS	15,9	100,0	35,2	100,0	70% BBCH 21	10% BBCH 13	3,20	7,52
PLONTAR 1,5 l/t + Raxil 060 FS	21,5	135,22	41,4	117,61	80% BBCH 21	20% BBCH 14	3,50	7,98

Zdroj: ZS Kluky, Ing. Tomáš Fiala, 2010
Charakteristika pokusu: odroda Cubus, sejba 8.10.2009, výsevok 200 kg/ha, hodnotenie 2.12.2009

Tab. 2: ČZU, Červený Újezd 2008/09

varianty	korene (10 rastlín)		nadzemná hmota (10 rastlín)		Ø stebla 1 cm nad 1. kolienkom (mm)	výnos
	(g)	(%)	(g)	(%)		(t/ha)	(%)
Raxil 060 FS	12,8	100,0	49,2	100,0	2,67	10,3	100,0
PLONTAR 1,5 l/t + Raxil 060 FS	17,1	133,6	53,4	108,54	2,81	10,86	105,44

Zdroj: ČZU, Ing. Pavel Cihlář, 2009

Charakteristika pokusu: odroda Cubus, sejba 9.10.2008, výsevok 4 MKS/ha, biomasa hodnotená 20.2.2009

V dvoch rokoch a na troch rôznych lokalitách (tab.1-3) sa jednoznačne prejavil vplyv použitého auxínového stimulátoru v náraste hmotnosti koreňového systému, čím boli ovplyvnené:

• kvalita a počet produktívnych odnoží (v pokuse ČZU došlo ku zvýšeniu počtu silných odnoží na rastlinu u morenej varianty na 2,3 oproti 1,5 u kontroly) a v konečnom dôsledku i výnos a kvalita zrna. Z výsledkov Ing. Bezdíčkovej (tab.3) je taktiež zreteľný ďalší fenomén auxínov spojený so včasným odstránením neproduktívnych odnoží.
• lepší príjem živín koreňovým systémom – rozborom biomasy variant podľa tab.2 bola zistená vyššia hladina živín v sušine u varianty morenej PLONTARom.

	N (% v suš.)	K (% v suš.)	P (% v suš.)	Na (% v suš.)	Mg (% v suš.)	Ca (% v suš.)	Cu (mg/kg suš.)	Zn (mg/kg suš.)
nemorené	2,064	2,616	0,354	0,035	0,142	0,325	7,250	52,270
morené	2,636	3,092	0,401	0,032	0,129	0,486	6,970	53,680

Zdroj: ZS Kluky, Ing. Tomáš Fiala, 2010

Lepší príjem živín na porastoch morených PLONTARom sa zreteľne prejavil taktiež na stave porastu (maloparcelky i prevádzkové plochy) po tohtoročnom daždivom máji, kde bol vplyvom dlhodobého zamokrenia celkovo obmedzený príjem živín i kyslíku a zásadnú úlohu hrala kvalita koreňovej sústavy. To analogicky platí i v prípadoch stresových podmienok v dôsledku sucha.

Vplyv následnej jarnej aplikácie SUNAGREENu na varianty morené PLONTARom.

Tab. 3: Ditana, Červený Újezd 2009/10

varianty	počet klasov (ks/m2)	výnos
		(t/ha)	(%)
morenie: Raxil 060 FS	583	7,99	100,0
morenie: PLONTAR 1,5 l/t, Raxil 060 FS	632	8,45	105,73
morenie: PLONTAR 1,5 l/t, Raxil 060 FS 16.4.2010: SUNAGREEN 0,5 l/ha	607	9,01	112,77

Zdroj: ČZU, Ing. Alena Bezdíčková, 2010
Charakteristika pokusu: odroda Meritto, sejba 1.10.2008, výsevok 4 MKS/ha

Využitím predností morenia a jarnej listovej aplikácií dochádza k nasledujúcemu pozitívnemu „paradoxu“:

• morenie posilní rastliny = lepšie na odnoženie
• ošetrenie SUNAGREENom v období plného odnožovania až začiatku steblovania včas odstráni neproduktívne odnože = posilnenie produktívnych odnoží
• morenie a následné jarné ošetrenie = silné rastliny s vyšším počtom odnoží, ktoré po odstránení neproduktívnych (nižší počet klasov) dajú vyšší výnos v lepšej kvalite.

V prípade ozimných obilnín sa morenie dá porovnať s variantmi jesenného ošetrenia vo fáze 2.- 4. listov, kedy dochádza k obdobnému efektu (zakorenenie, vplyv na odnožovanie). Stimulátor aplikovaný na povrch semien, ale vychádza lacnejšie a pozitívne ovplyvňuje i kvalitu vzchádzania.

Repka ozimná

Minimálny úhrn zrážok od polovice augusta do začiatku októbra 2009 s relatívne nízkymi nočnými teplotami okolo 10˚ C so odrazili na priebehu vzchádzania. Rastliny vzídené z moreného osiva vytvorili korene s priemernou hmotnosťou o viac ako 70% vyššou oproti nemorenej variante.

Zlepšená vitalita rastlín sa v jesennom sledovaní prejavila na zvýšenom počte listov, inými slovami na zvýšenom počte potenciálne založených vetví. To sa v hodnotení pred zberom potvrdilo, počet vetví na morených parcelách stúpol o cca 13% a počet šešulí o 16,6% z 24,8 na 28,1 ks na terminál.

V prípade varianty morenej PLONTARom, kedy vo fáze žltého puku bol spolu s insekticídom aplikovaný stimulátor HERGIT, sa počet šešulí zvýšil až na 29,8 (+20,1%).

Tab. 4: ČZU, Červený Újezd 2009/10

	korene (10 rastlín) čerstvé		korene (10 rastlín) sušina		dĺžka koreňa (priemer 10 rastlin)		počet listov		počet vetví (hodnotené 12.7.2010)
	(g)	(%)	(g)	(%)	(cm)	(%)	(ks)	(%)	(ks)	(%)
morenie: Chinook 200FS + Vitavax 2000	28,9	100,0	5,8	100,0	15,8	100,0	7,23	100,0	7,57	100,0
morenie: PLONTAR 1,5 l/t, Chinook 00FS + Vitavax 2000	50,5	174,74	10,6	182,76	17,4	110,13	7,73	106,92	8,55	112,95

Zdroj: ČZU, Ing. David Bečka, 2010
Charakteristika pokusu: odroda Californium, hodnotené 3.11.2009 (bez počtu vetví)

Vedľa uvedeného priameho ovplyvnenia úrodotvorných prvkov zaznamenala Ing. Hájková, Oseva Pro, VÚOl na maloparcelkových pokusoch v Opavě taktiež zlepšenie vzchádzavosti na úrovni 119% nemorenej kontroly. Tento pokus je vyhodnotený v nasledujúcej tabuľke č.5.

Je zrejmé, že ako v prípade presných pokusov ČZU, i z Opavy vychádza ako účelnejšia morená varianta s jarným stimulačným ošetrením v období butonizácie.

Aplikácia HERGIT, prípravku podporujúceho tvorbu IAA, ale neobsahujúceho syntetické auxíny, vo fázy žltého pupeňa, ovplyvňuje kvalitu kvitnutia a priaznivo pôsobí na fertilitu peľu, čo sa prejaví vo výnose.

Tab. 5: Oseva Pro, Opava 2010/11

	výnos Oseva Pro
	(t/ha)	(%)
kontrola	4,8	100,0
morenie: PLONTAR 15 l/t	5,0	104,2
morenie: PLONTAR 15 l/t butonizácia: HERGIT 0,2 l/ha	5,2	108,3

Zdroj: Oseva Pro, Ing. Miroslava Hájková, 2010

Jariny

Jačmeň jarný

Tab. 6: maloparcelkové pokusy 2006 – 2008

	ČZU Čer. Újezd 2006	ČZU Čer. Újezd 2007	ČZU Čer. Újezd 2007	ČZU Čer. Újezd 2008	R.A.G.T Brani- šovice 2008	R.A.G.T Brani- šovice 2008	MZLU Žab- čice 2008	MZLU Žab- čice 2008
odroda	Prestige	Prestige	Kompakt	Prestige	Sebastian	Prestige	Bojos	Jersey
moridlo	Vitavax 2000	Vitavax 2000	Vitavax 2000	Raxil TNT	Raxil TNT	Raxil TNT	Raxil TNT	Vitavax 2000
morenie: „moridlo“	100,0	100,0	100,0	100,0	100,0	100,0	100,0	100,0
morenie: PLONTAR 1,5 l/t + moridlo	111,5	112,8	103,8	114,1	124,2	104,3	112,7	108,4

Zdroj: ČZU, MZLU, R.A.G.T, 2006 – 2008

Jarné jačmene, vzhľadom ku krátkej vegetačnej dobe a plytkému zakoreneniu, reagujú na morenie auxínovým stimulátorom veľmi priaznivo. Všetky varianty s morením PLONTARom, naprieč lokalitami, odrodami i moridlami, vykázali v priebehu troch rokov významné navýšení výnosu. Princípy ovplyvnenia sú totožné s ozimnou pšenicou.

Tab. 7: Ditana, Velká Bystřice, 2010

	počet rastlin 26.4. 2010 ks/m2	výnos
		t/ha	%
morenie: Raxil TNT	325,5	8,79	100,0
morenie: Raxil TNT, M-Sunagreen 1,5 l/t	354,3	9,14	104,0
morenie: Raxil TNT, M-Sunagreen 1,5 l/t 7.5.2010: Sunagreen 0,5 l/ha	355,5	9,31	105,9

Zdroj: Ditana, Ing. Alena Bezdíčková, 2010
Charakteristika pokusu: odroda Sebastian, sejba 29.3.2010, výsevok 4 MKS/ha

Výnos predného zrna bohužiaľ nebol hodnotený.

Tab. 8: Soufflet Agro, Litovice, 2010

	WINTMALT výnos predného zrna		PRESTIGE výnos predného zrna
	t/ha	%	t/ha	%
morenie: Maxim Star 025 FS 1,5 l/t	7,06	100	6,44	100,0
morenie: Maxim Star 025 FS 1,5 l/t, PLONTAR 1,5 l/t	7,59	107,5	6,64	104,0

Zdroj: Soufflet Agro, Ing. Jiří Šilha, 2010
Charakteristika pokusu: odroda WINTMALT, sejba 12.10.2009

Kukurica

Vo väzbe na výsledky v jarnom jačmeni bolo pre overenie aplikované 1,5 l/t PLONTARu taktiež na zrno kukurice hybridu Benicia. Pokus ČZU v Č. Újezdu s termínom sejby 9.5.2008 a výsevkom 80 tis./ha. Aplikácia priniesla navýšenie hmotnosti palíc (+27%) i celej rastliny (+14%).

Tab.9: maloparcelkový pokus ČZU, Červený Újezd 2008

varianty		hmotnosť celej rastliny (g)	hmotnosť rastliny bez palice (g)	hmotnosť palice (g)	výnos hmoty (t/ha)	výnos sušiny (t/ha)
kontrola		825,0	507,5	317,5	66,0	22,1
morenie: PLONTAR 1,5 l/t	(g) (t/ha)	947,6	542,8	404,9	75,8	25,4
	(%)	114,9	107,0	127,5	114,8	114,9

Zdroj: ČZU, Prof. Vašák, Ing. Čandová, Č. Újezd, 2008
Charakteristika pokusu: hybrid Benicia, sejba 9.5.2008, výsevok 80 tis./ha

V roku 2010 bol taktiež, v rámci bloku pokusov Soufflet Agro, realizovaný poloprevádzkový pokus na poľnohospodárskom podniku Pomona Těšetice a.s. (Znojmo) – PLONTAR 1,5 l/t, hybrid KWS 2376, FAO 340/340, výnos morenej varianty 12,56 t/ha oproti 12,06 t/ha na kontrole.

Mak siaty

V prípade maku siateho má morenie auxínovým stimulátorom pomerne zásadný vplyv na vitalitu a takže i produktivitu porastu. Bolo zaznamenané urýchlenie vzchádzania o 2-7 dní a súčasne i lepšie zakorenenie. Prínosy ošetreného osiva sa potvrdili i v roku 2009, kedy došlo k navýšeniu výnosu morenej varianty o 20,9%, makovina hodnotená nebola.

Tab. 10: maloparcelkový pokus ČZU, Červený Újezd 2008

varianta 2008	Počet rastlin (ks / 1 m2)	Výnos makoviny		Výnos semien
		(t/ha)	(%)	(t/ha)	(%)
morenie: Cruiser OSR	83	0,48	100,0	1,95	100,0
morenie: PLONTAR 30 l/t, Cruiser OSR	96	0,55	114,6	2,21	113,3

Zdroj: ČZU, Ing. Pavel Cihlář, 2008
Charakteristika pokusu 2008: odroda Major, sejba 31.3.2008 s výsevkom 1,25 kg/ha
Charakteristika pokusu 2009: odroda Major, sejba 3.4.2009 s výsevkom 1,5 kg/ha

Tab.11: výnos semien 2009 – 2010

	Výnos semien 2009 ČZU		Výnos semien 2010 ČZU		Výnos semien 2010 Oseva Pro
	(t/ha)	(%)	(t/ha)	(%)	(t/ha)	(%)
morenie: Cruiser OSR	1,24	100,0	1,35	100,0	0,92	100,0
morenie: PLONTAR 30 l/t, Cruiser OSR	1,50	120,9	1,45	107,4	0,98	106,5

Zdroj: ČZU, Ing. Pavel Cihlář, 2009 – 2010; Oseva Pro, Ing. Miroslava Hájková, 2010

Morenie auxínovými prípravkami je možné považovať za základ silného a vyrovnaného porastu s potenciálom pre zvýšenie kvality produkcie i samotného výnosu.